vitajte


    RODY

    Kaštieľ vo Sv. Antone patrí do skupiny feudálnych neskorobarokových sídiel, ktoré vznikli za veľkej stavebnej činnosti novej uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom a zbohatlej v protitureckom boji v radoch cisárskych vojsk. Koháryovci boli jedným z takýchto rodov. Za svoju oddanosť panovníkovi počas protihabsburgských povstaní a v protitureckých bojoch získali Koháryovci postavenie, slávu a aj majetky. Bol to rod, ktorého dejiny začal písať jednoduchý zeman Imrich Koháry v polovici 16. storočia a ukončil knieža František Jozef Koháry začiatkom 19. storočia.

     Pôvodným sídlom koháryovského rodu bol hrad Čabraď.

     Prvý známy muž z koháryovského rodu Imrich bol na tomto hrade koncom 16. storočia veliteľom a zároveň podkapitánom Krupiny. Jeho syn Peter Koháry a už ako 29 ročný stáva uznávaným na bojisku. Za jeho verné služby mu cisár Matej udelil šľachtický titul - barón. V roku 1629 získal do trvalej držby panstvá Čabraď a Sitno, do ktorého patrila aj obec Svätý Anton. Týmto Peter Koháry položil základ neskoršieho veľkého majetkového bohatstva koháryovského rodu. Petrov syn Štefan Koháry I. zdedil povahové vlastnosti, udatnosť a smelosť po svojom otcovi a dedovi. Veľmi mladý vstúpil na vojenskú dráhu. Stal sa dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy. V roku 1664 hrdinsky zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach.
     Jeho synovia pokračujú v sláve svojho rodu. Majetky zdedil prvorodený syn Štefan Koháry II. Bol vojakom, politikom a aj básnikom. Vyštudoval teológiu. Bol to človek vysokých ľudských hodnôt. Zvolil si vojenskú kariéru tak ako jeho predkovia. Stal sa kapitánom fiľakovského hradu, kde bol počas ťažkých bojov s Imrichom Tökölim a Turkami zajatý 10. septembra 1682. Bol väznený v žalári iba o vode a chlebe. Po páde Tököliho bol prepustený v roku 1685, kedy získava - grófsky titul. Vykonával funkciu tajného radcu cisára Karola VI. a krajinského sudcu pre Uhorsko. Jeho dvaja mladší bratia Wolfgang a Ján boli tiež vojaci a protitureckí bojovníci.


Andrej KOHÁRY ( 1694 -  1757 )
    Wolfgangov syn Andrej Koháry bol tiež vojakom. Bojoval aj pod vedením princa Eugena  Savojského. Oženil sa s dcérou banskoštiavnického komorského grófa. Po smrti svojho strýka Štefana II. sa stal dedičom rodových majetkov a hlavným županom Hontianskej župy. Previezol rodové sídlo z hradu Čabraď do Sv. Antona, kde dal v rokoch 1744-1750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo pre pohodlnejšie bývanie. Po jeho smrti rozmach rodových majetkov ustáva.



František Jozef KOHÁRY  ( 1766 - 1826 )
     K ich oživeniu došlo zásluhou Andrejovho vnuka a zároveň aj posledného mužského potomka Koháryovcov, Františka Jozefa Koháryho. Zvolil si politickú a úradnícku dráhu. Stal sa podpredsedom Uhorskej kráľovskej komory, neskôr jej predsedom, bol hlavným kráľovským komorníkom a hlavným hontianskym županom. Jeho zásluhou začali majetky prosperovať. Začal podnikať v oblasti železiarstva na Horehroní. Svoju jedinú dcéru Máriu Antóniu Gabrielu vydal za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu Ferdinanda Juraja Coburga v roku 1816. F.J. Koháry v roku 1826 umiera a tým vymiera rod Koháryovcov po meči. Jeho dcéra a zať naďalej zveľaďovali zdedené majetky. Ich prvorodený syn Ferdinand sa oženil s portugalskou kráľovnou Máriou II da Glória. Dedičom rodových majetkov sa stal druhorodený syn August Ľudovít.  V roku 1843 sa oženil s dcérou francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa,s princeznou Klementínou Orleánskou. Ich prvorodený syn Filip Coburg bol posledným majiteľom kaštieľa vo Svätom Antone. V roku 1875 sa zosobášil s belgickou princeznou Lujzou. Vo Sv. Antone sa narodil ich syn Leopold. Na jeho počesť dal hrdý otec vysadiť v parku sekvojovca mamutieho.



Filip COBURG ( 1844 - 1921 )


Ferdinand COBURG   ( 1861  -   1948 )
    Filipov brat Ferdinand - bulharský cár, bol posledným z Coburgovcov, ktorý obýval kaštieľ. Bulharským panovníkom bol od roku 1887 do roku 1918, kedy odišiel z Bulharska a žil striedavo na Slovensku a v Nemecku. Jeho veľkými záľubami bola príroda, botanika, ornitológia a cestovanie. Často sa pohyboval medzi jednoduchým ľudom. Koncom druhej sv. vojny v roku 1944 odchádza zo Svätého Antona do Nemecka, kde v roku 1948 umiera. Je pochovaný so svojimi rodičmi v rodinnej hrobke v meste Coburg.


        
    Coburgovci boli a sú dodnes významným panovníckym rodom v Európe. Patrili do neho Ferdinand August - portugalský kráľ, Leopold II. - belgický kráľ, Albert - manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku a už spomínaný bulharský cár - Ferdinand.
Latinský nápis pri slnečných hodinách v tympanone kaštieľa nám pripomína pominuteľnosť času: „ Hodiny idú a pôjdu hoci nemajú nohy ani krok. Jedna raz však príde a  povie Ti odíď. “  Generácie Koháryovcov a Coburgovcov sa vystriedali v kaštieli vo Svätom Antone a ich životné osudy a príbehy pretrvávajú dodnes.

Copyright graphic Pagestory 2005

  Menu