|
RODY
Kaštieľ vo
Sv. Antone patrí do skupiny feudálnych neskorobarokových sídiel, ktoré
vznikli za veľkej stavebnej činnosti novej uhorskej vojenskej
aristokracie, oddanej Habsburgovcom a zbohatlej v protitureckom boji v
radoch cisárskych vojsk. Koháryovci boli jedným z takýchto rodov. Za
svoju oddanosť panovníkovi počas protihabsburgských povstaní a v
protitureckých bojoch získali Koháryovci postavenie, slávu a aj
majetky. Bol to rod, ktorého dejiny začal písať jednoduchý zeman Imrich
Koháry v polovici 16. storočia a ukončil knieža František Jozef Koháry
začiatkom 19. storočia.
Pôvodným sídlom koháryovského rodu bol hrad Čabraď. Prvý
známy muž z koháryovského rodu Imrich bol na tomto hrade koncom 16.
storočia veliteľom a zároveň podkapitánom Krupiny. Jeho syn Peter
Koháry a už ako 29 ročný stáva uznávaným na bojisku. Za jeho verné
služby mu cisár Matej udelil šľachtický titul - barón. V roku 1629
získal do trvalej držby panstvá Čabraď a Sitno, do ktorého patrila aj
obec Svätý Anton. Týmto Peter Koháry položil základ neskoršieho veľkého
majetkového bohatstva koháryovského rodu. Petrov syn Štefan Koháry I.
zdedil povahové vlastnosti, udatnosť a smelosť po svojom otcovi a
dedovi. Veľmi mladý vstúpil na vojenskú dráhu. Stal sa dedičným
veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy. V
roku 1664 hrdinsky zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach.
Jeho synovia pokračujú v sláve svojho rodu. Majetky zdedil prvorodený syn Štefan Koháry II. Bol vojakom, politikom a aj básnikom. Vyštudoval teológiu. Bol to človek vysokých ľudských hodnôt. Zvolil si vojenskú kariéru tak ako jeho predkovia. Stal sa kapitánom fiľakovského hradu, kde bol počas ťažkých bojov s Imrichom Tökölim a Turkami zajatý 10. septembra 1682. Bol väznený v žalári iba o vode a chlebe. Po páde Tököliho bol prepustený v roku 1685, kedy získava - grófsky titul. Vykonával funkciu tajného radcu cisára Karola VI. a krajinského sudcu pre Uhorsko. Jeho dvaja mladší bratia Wolfgang a Ján boli tiež vojaci a protitureckí bojovníci.  Andrej KOHÁRY ( 1694 -
1757 )
Wolfgangov
syn Andrej Koháry bol tiež vojakom. Bojoval aj pod vedením
princa Eugena Savojského. Oženil sa s dcérou banskoštiavnického
komorského grófa. Po smrti svojho strýka Štefana II. sa stal dedičom
rodových majetkov a hlavným županom Hontianskej župy. Previezol rodové
sídlo z hradu Čabraď do Sv. Antona, kde dal v rokoch 1744-1750
prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo pre pohodlnejšie
bývanie. Po jeho smrti rozmach rodových majetkov ustáva.
 František Jozef KOHÁRY ( 1766 - 1826 ) K ich
oživeniu došlo zásluhou Andrejovho vnuka a zároveň aj posledného
mužského potomka Koháryovcov, Františka Jozefa Koháryho. Zvolil si
politickú a úradnícku dráhu. Stal sa podpredsedom Uhorskej kráľovskej
komory, neskôr jej predsedom, bol hlavným kráľovským komorníkom a
hlavným hontianskym županom. Jeho zásluhou začali majetky prosperovať.
Začal podnikať v oblasti železiarstva na Horehroní. Svoju jedinú dcéru
Máriu Antóniu Gabrielu vydal za príslušníka nemeckého kniežacieho rodu
Ferdinanda Juraja Coburga v roku 1816. F.J. Koháry v roku 1826 umiera a
tým vymiera rod Koháryovcov po meči. Jeho dcéra a zať naďalej
zveľaďovali zdedené majetky. Ich prvorodený syn Ferdinand sa oženil s
portugalskou kráľovnou Máriou II da Glória. Dedičom rodových majetkov
sa stal druhorodený syn August Ľudovít. V roku 1843 sa oženil s
dcérou
francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa,s princeznou Klementínou Orleánskou.
Ich prvorodený syn Filip Coburg bol posledným majiteľom kaštieľa vo
Svätom Antone. V roku 1875 sa zosobášil s belgickou princeznou Lujzou.
Vo Sv. Antone sa narodil ich syn Leopold. Na jeho počesť dal hrdý otec
vysadiť v parku sekvojovca mamutieho.
 Filip COBURG ( 1844 - 1921 )  Ferdinand COBURG ( 1861 - 1948 ) Filipov brat
Ferdinand - bulharský cár, bol posledným z Coburgovcov,
ktorý obýval kaštieľ. Bulharským panovníkom bol od roku 1887 do roku
1918, kedy odišiel z Bulharska a žil striedavo na Slovensku a v
Nemecku. Jeho veľkými záľubami bola príroda, botanika, ornitológia a
cestovanie. Často sa pohyboval medzi jednoduchým ľudom. Koncom druhej
sv. vojny v roku 1944 odchádza zo Svätého Antona do Nemecka, kde v roku
1948 umiera. Je pochovaný so svojimi rodičmi v rodinnej hrobke v meste
Coburg.
 Coburgovci
boli a sú dodnes významným panovníckym rodom v Európe. Patrili do neho
Ferdinand August - portugalský kráľ, Leopold II. - belgický kráľ,
Albert - manžel kráľovnej Viktórie v Anglicku a už spomínaný bulharský
cár - Ferdinand.
Latinský nápis pri slnečných hodinách v tympanone kaštieľa nám pripomína pominuteľnosť času: „ Hodiny idú a pôjdu hoci nemajú nohy ani krok. Jedna raz však príde a povie Ti odíď. “ Generácie Koháryovcov a Coburgovcov sa vystriedali v kaštieli vo Svätom Antone a ich životné osudy a príbehy pretrvávajú dodnes. |
Copyright graphic Pagestory 2005